Teraz Taliansko eurozóne pomáha

Autor: Privatbanka | 24.3.2014 o 15:32 | (upravené 27.3.2014 o 8:25) Karma článku: 3,61 | Prečítané:  455x

Pamätáme si situáciu z rokov 2011 a 2012, keď bol každý investor či iný konzument článkov vo všetkých médiách dennodenne konfrontovaný s hrozbou rozpadu eurozóny. Napätie sa dalo krájať a napríklad podľa indexu Sentix Euro Break-Up očakávalo v roku 2012 až 70% oslovených individuálnych a inštitucionálnych investorov, že z eurozóny v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov odíde aspoň jedna krajina. Po nesmierne dôležitom vyhlásení prezidenta Európskej centrálnej banky Maria Draghiho z júla 2012, podľa ktorého ECB urobí všetko pre to, aby euro zachránila, sa situácia upokojila. Výnosy dlhopisov periférnych  krajín eurozóny okamžite zareagovali a začali pomerne prudko klesať (a naopak výnosy bezpečných  krajín mierne rásť). Neskôr tomuto vývoju pomohlo aj kvantitatívne uvoľňovanie v USA a oživenie tamojšej ekonomiky. Aktuálne podľa spomínaného indexu Sentix Euro Break - Up očakáva štiepenie eurozóny okolo 10% oslovených investorov, od roku 2012 najmenej.

Klesali aj výnosy talianskych štátnych dlhopisov a teraz sa pohybujú na alebo blízko najnižších úrovní v dostupnej histórii od roku 1993. Ak by ste investovali do výnosu s dvojročnou zostávajúcou splatnosťou, od konca januára 2014 by ste sa museli uspokojiť s výnosom nižším ako 1 percento ročne. Pritom v novembri v novembri 2011 by takýto dvojročný dlhopis priniesol skoro 8% a v júli 2012 ešte stále veľmi vysokých vyše 5%. A desaťročný výnos bol ešte pred necelými dvomi rokmi nad 6 a pol percentami  a aktuálne sa pohybuje pod 3,5 percenta a blíži sa k absolútnemu minimu z roku 2005, keď bol na úrovni 3,22%.

 Upokojenie situácie má teda „blahodárny vplyv" na talianske výnosy. Tam totiž nebolo dôležité úrokové riziko (hospodárstvo Talianska a eurozóny je slabé a úrokové sadzby sú nízke), ale len kreditné riziko, čiže riziko zlyhania platobných záväzkov krajiny. A tak teraz začína platiť reverzný vzťah - ak výnosy talianskych dlhopisov nevzrastú alebo dokonca ďalej klesnú, bude to mať zásadný vplyv na solventnosť Talianska a na budúcnosť celej eurozóny.

 Taliansko je totiž veľmi špecifický prípad. Je treťou najväčšou ekonomikou menovej únie a patrilo v roku 1955 spolu s Nemeckom, Francúzskom a Beneluxom medzi 6 zakladajúcich členov dnešnej 28 člennej Európskej únie. Zároveň jeho verejný dlh dosahuje takmer 2,1 bil. EUR a je v tomto absolútnom vyjadrení po Nemecku tesne druhý najvyšší. Bankrot Talianska by eurozóna „nerozdýchala".

A ďalej, platí, že čím je dlh väčší, tým viac pomôže zníženie jednotkových nákladov na jeho financovanie. Inak sa prejaví zníženie výnosov pri 50% verejnom dlhu na HDP a inak pri 150% dlhu. Hrubý verejný dlh Talianska dosahuje vyše 130% ročného HDP, čistý verejný dlh (očistený o vplyv finančných aktív) približne 115% HDP. Zníženie alebo zvýšenie úrokových nákladov je v Taliansku veľmi významným faktorom solventnosti.

 Taliani platia na čistých úrokových nákladoch ročne vyše 5% svojho HDP, čo je v rámci 30 krajín OECD úplne najviac. Je to dokonca viac ako Grécko (tiež krajina OECD), ktoré má síce vyšší čistý verejný dlh, ale významnú časť z neho tvoria medzinárodné pôžičky z dohodnutou nízkou úrokovou mierou. A napríklad Japonsko, ktoré má z OECD najvyšší čistý verejný dlh vo výške takmer 150% HDP, platí na úrokových nákladoch len jedno percento zo svojho HDP, čo je v rámci OECD jedno z najnižších úrokových zaťažení.

 Na opačnom póle ako Taliansko stojí Nórsko, ktoré má viac finančných aktív ako záväzkov a v „čistom na úrokoch zarába" približne 2% svojho ročného HDP. Paradoxne, v porovnaní  s platbami pred krízou získava menej, lebo úroky na bezpečných aktívach po celom svete klesli. Nemecko je zase krajinou, kde úrokové náklady klesli v porovnaní s predkrízovou úrovňou zo všetkých 30 krajín voči HDP najviac. Nemecko platí na úrokoch čoraz menej, uvoľňuje tak rozpočtové možnosti a posiľňuje aj týmto spôsobom svoj vplyv v Európe. Nemecko to dosiahlo nielen vyrovnaným rozpočtom, ale aj výrazným znížením úrokových nákladov, ktoré bude ďalej pokračovať.

 Rovnako ako Nemecko, bežne (bez nákladov na verejný dlh) vie hospodáriť s prebytkom aj Taliansko. Obe krajiny majú jeden z najvyšších týchto tzv. primárnych prebytkov zo všetkých vyspelých krajín. Na rozdiel od Nemecka ale Taliansko sužujú práve vysoké úrokové platby. Ak bude Taliansko ďalej pokračovať v prebytkovom bežnom hospodárení, potom aj pri slabom alebo dokonca aj nulovom hospodárskom raste, ak sa výnosy dlhopisov udržia na súčasných úrovniach, bude to Taliansku stačiť na pokles úrokových nákladov. Spolu s úrokovými nákladmi by sa významne znižoval celkový deficit talianskeho rozpočtu a napokon aj verejný dlh. To by bol veľký príspevok do stability eurozóny.

 

Richard Tóth, hlavný ekonóm Privatbanky, a.s.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Čo sa deje v hokeji? Je to divadlo, vinníkmi sme všetci, tvrdí Graňák

Zlá skúsenosť s Cígerom a Švehlom mohla odradiť hráčov z NHL od štartu na majstrovstvách sveta, hovorí skúsený obranca.

TECH

Vedci sú na stope tajomstvu DNA

Vďaka úžasnému technologickému vývoju vznikajú nové vedné odbory.

EKONOMIKA

British Airways vypadli systémy, na letiskách panuje chaos

Zrušila sobotňajšie lety z Londýna.


Už ste čítali?