Smutné čísla o dlhu

Autor: Privatbanka | 29.4.2013 o 15:52 | (upravené 29.4.2013 o 16:04) Karma článku: 5,20 | Prečítané:  586x

Európsky štatistický úrad vydal 22. apríla 2013 údaje o verejnom deficite a verejnom dlhu členských krajín EÚ za rok 2012. Ide zatiaľ o predbežné údaje, najbližšie sa budú spresňovať o pol roka neskôr, v októbri 2013. Ide o jedno z maastrichtských kritérií - čísla sú za celú verejnú správu a sú časovo rozlíšené (príjmy a výdavky viažuce sa k roku 2012).

Na konci roku 2012 dosiahol verejný dlh v Európskej únii 85,3 % a bol tak najvyšší minimálne od roku 1995. V porovnaní s predchádzajúcim rokom stúpol o 2,8 percentuálneho bodu (pb). Z členských krajín medziročne najviac stúpol v Portugalsku, Španielsku, na Cypre a v Írsku - vo všetkých prípadoch o viac ako o 10 pb. Slovensko je hneď na piatom mieste zo všetkých 27 krajín Európskej únie, dokonca aj pred recesiou sužovaným Talianskom. Tu je však potrebné dodať, že časť z tohto zadlženia išla na vrub predzásobenia sa cennými papiermi kvôli priaznivým podmienkam na finančnom trhu.

 Verejný dlh na HDP však nerástol za posledný rok všade - klesol v šiestich krajinách. Okrem zbankrotovaného Grécka, ktoré môžeme ignorovať, to bolo v Maďarsku, Lotyšsku, Poľsku, Dánsku a vo Švédsku. Kvôli spravodlivosti treba dodať, že najmä Maďarsku a Poľsku pomohlo aj posilnenie mien voči euru a švajčiarskemu franku, keď dlh vedený v týchto menách po prepočte na forint a zlotý klesol.

 V porovnaní s predkrízovým rokom 2007 stúpol podiel verejného dlhu na HDP v celej Európskej únii o 26,3 pb. Vzrástol vo všetkých krajinách okrem Švédska. Najviac - ak nepočítame Grécko - o vyše 90 pb v Írsku (z 24,9 % HDP na 117,6 % HDP). S rastom o takmer 50 pb a viac nasledujú Portugalsko, Španielsko a Veľká Británia. Slovensko s rastom o 22,5 pb patrí do stredu rebríčka krajín Európskej únie.

 Ak zoberieme do úvahy obyčajné priemery krajín Európskej únie okrem Grécka, tak potom sa členské krajiny eurozóny za posledný rok a aj za posledných 5 rokov zadlžili výrazne viac ako nečlenské krajiny (ostatné krajiny EÚ). Rozdiel je hlavne v porovnaní za posledný rok. Krajiny eurozóny sa stále výrazne zadlžujú bez toho, aby bolo badať výrazné známky konsolidácie. Aktuálne úvahy o zmiernení šetrenia na vládnej úrovni vo viacerých krajinách síce môžu zrýchliť HDP, ale určite budú mať dôsledok ďalšieho zadlžovania. A tak sa napokon tempo rastu verejného dlhu na HDP môže ešte zrýchliť. Navyše, nastoľovanie rovnováhy, ktoré šetrenie prináša, sa tým nielen oddiali, ale dokonca zneguje. To v budúcnosti prinesie prinajlepšom len dlhodobú stagnáciu.

 Iný uhoľ pohľadu je geografický. Potom sa v poslednom roku a aj za posledných 5 rokov smerom zo severu na juh miera zadlžovania zvyšovala. Škandinávske krajiny (Dánsko, Fínsko a Nórsko) sa zadlžovali menej ako centrálne krajiny eurozóny (Nemecko, Francúzsko a Benelux), a tie zase menej ako juh Európy (Portugalsko, Španielsko, Taliansko, Cyprus a Malta). Zvlášť za posledný rok je odstup južných krajín oproti stredu a severu výrazný. To znamená, že rozkol medzi juhom Európy a jej zvyškom sa prehlbuje, a to čoraz viac.

 Aj z hľadiska veľkosti krajín boli medzi skupinami krajín rozdiely. Veľké krajiny (krajiny s veľkosťou populácie minimálne na úrovni Poľska) sa za posledných 5 rokov zadlžovali viac, stredné krajiny (s populáciou približne 5 mil. obyvateľov a viac) sa zadlžovali o niečo menej a malé krajiny najmenej. V medziročnom porovnaní je poradie iné - veľké, malé a napokon stredné krajiny. Nadmerne zadlžovanie veľkých krajín je spôsobené pravdepodobne tým, že sú rigidnejšie, spravidla menej otvorené a majú nadmernú domácu spotrebu.  Problémy veľkých členských krajín eurozóny (Španielska, Talianska, Francúzska) pôsobia stabilizujúco vo vzťahu k dezintegrácii eurozóny.

 Ak krajiny rozdelíme na západné (t. j. bývalé tzv. kapitalistické krajiny západnej a južnej Európy) a stredovýchodné (bývalé socialistické krajiny, dnešní členovia EÚ), potom sa západné zadlžovali výrazne rýchlejšie, a to najmä tie, ktoré platili eurom. Zo stredovýchodných krajín boli za posledný rok najhoršie Slovensko a Slovinsko, ktoré ako jediné používajú euro. Slovensku sa navyše darilo hospodársky nadpriemerne. Medzi západnými krajinami bez eura a východnými krajinami bez eura neboli významné rozdiely a zadlžovali sa najmenej (západu „kazila" priemer len Veľká Británia).

 Celkovo sa teda veľké západoeurópske krajiny s eurom zadlžujú najviac, Slovensko patrí medzi horšie krajiny, a to aj po započítaní predzásobenia sa. Po piatich rokoch krízy sa dlh nepodarilo zastaviť, v niektorých krajinách dokonca ani stabilizovať.

 

Richard Tóth, hlavný ekonóm Privatbanky, a.s.

 

Tab1.jpg

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Čo sa deje v hokeji? Je to divadlo, vinníkmi sme všetci, tvrdí Graňák

Zlá skúsenosť s Cígerom a Švehlom mohla odradiť hráčov z NHL od štartu na majstrovstvách sveta, hovorí skúsený obranca.

TECH

Vedci sú na stope tajomstvu DNA

Vďaka úžasnému technologickému vývoju vznikajú nové vedné odbory.

EKONOMIKA

British Airways vypadli systémy, na letiskách panuje chaos

Zrušila sobotňajšie lety z Londýna.


Už ste čítali?