Farebný svet automobilov v Európe

Autor: Privatbanka | 3.12.2012 o 10:46 | (upravené 3.12.2012 o 11:19) Karma článku: 3,07 | Prečítané:  585x

Automobilový priemysel je dlhé roky významným pilierom európskej ekonomiky. Podľa štatistickej ročenky Európskeho združenia automobilových producentov ACEA za rok 2011, priamo zamestnáva 2 milióny ľudí a nepriamo ďalších 10 miliónov. Vyše 200 európskych závodov produkuje štvrtinu svetovej produkcie a výraznou mierou prispieva ku kladnému saldu obchodnej bilancie Európy so zvyškom sveta. Starý kontinent sa podieľa až tromi pätinami na celkových svetových inováciách v automobilovom priemysle.

Za posledných 15 rokov (1997 - 2011) sa v krajinách dnešnej Európskej únie a Európskeho združenia pre voľný obchod (Nórsko, Švajčiarsko, Island, Lichtenštajnsko) ročne zaregistrovalo priemerne 15 mil. osobných automobilov, najviac v roku 1999 a najmenej v roku 2011. Pre porovnanie, podobný počet osobných automobilov sa predával aj v USA, avšak počet obyvateľov USA tvorí menej ako 2/3 Európy. Rozdiel medzi najsilnejším a najslabším rokom v sledovanom 15 ročnom období bol v Európe len 1.5 mil. automobilov, v USA až 7 miliónov. A napokon, kým európsky trh nástupom krízy stagnoval (stimulovaný aj tzv. šrotovným) a teraz klesá, americký prudko prepadol a teraz rastie.

Výrazné rozdiely sú aj medzi európskymi krajinami navzájom. Celkovo za posledných 15 rokov rástli registrácie nových osobných automobilov vo väčšine krajín, ale napríklad v Nemecku, Taliansku, Veľkej Británii, Rumunsku klesali. Hoci by sa mohlo zdať, že je za tým hospodársky prepad po roku 2008, nie je to celkom tak, krajiny sa v tomto rozlišujú. Ak zoberieme do úvahy najväčšie krajiny Európskej únie, tak potom registrácia automobilov rástla pred krízou (2003 - 2007) a aj v čase krízy (2008 - 2011) len vo Francúzsku. V Nemecku pred krízou klesala a v kríze rástla a v Taliansku, Španielsku a Veľkej Británii klesala v obidvoch obdobiach. Predkrízová konjunktúra teda nemala jasný vplyv na zvýšenie registrácií, z čoho možno dedukovať, že ani prípadná ďalšia konjunktúra nebude mať vplyv na zvýšenie registrácií (v dlhodobom horizonte). Ak zoberieme do úvahy aj počet obyvateľov - celkový počet obyvateľov v Nemecku za 15 rokov klesol, ale v ostatných troch veľkých krajinách vzrástol. Ani tu nie je zjavná súvislosť medzi demografiou a automobilizáciou. Nárast počtu obyvateľov sa mohol podľa tohto týkať najmä tých skupín obyvateľstva, ktoré nie sú pre automobilový priemysel významné - napríklad nízkopríjmové.

Celkovo zo všetkých sledovaných krajín v kríze (2008 - 2011) najviac vzrástol predaj nových automobilov v Rakúsku, Nórsku, Švédsku, Švajčiarsku a Holandsku (väčšina mimo eurozóny) a najviac klesol v Bulharsku, Rumunsku, Maďarsku, Grécku a aj na Islande, v Írsku, Litve a Lotyšsku. Z veľkých krajín najviac v Španielsku. Kríza teda najmenej ovplyvnila tzv. bezpečné krajiny eurozóny - a najviac malé a stredo a východoeurópske krajiny. Vzhľadom na to, že bezpečné krajiny majú relatívne priaznivé vyhliadky rastu a stredo a východoeurópske krajiny majú malý podiel na celkových registráciách v Európe, oba tieto faktory vyznievajú z pohľadu budúcnosti pre automobilový priemysel vcelku pozitívne.

Medzi krajinami sú výrazné rozdiely aj vo volatilite predajov, tzn. v miere, v akej medziročne predaje rastú alebo klesajú. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že to závisí od veľkosti trhu - čím väčší, tým nižšia volatilita (väčšie trhy sú ekonomicky menej volatiliné, domáca spotreba je tam stabilnejšia, lebo majú spravidla nižší podiel exportu a importu na HDP a sú tak odolnejšie voči externým šokom). Údaje za 15 rokov túto súvislosť ale nepotvrdzujú. Volatilitu ovplyvňuje, zdá sa, popri ďalších faktoroch, najmä úroveň automobilizácie v krajine (počtu vlastníkov, registrácií). Čím vyššia automobilizácia, tým nižšia volatilita. Dlhodobo najmenšie výkyvy v predajoch má Rakúsko, Taliansko, Luxemburg, Švajčiarsko a Veľká Británia. Naopak najvyššiu majú najmä krajiny strednej a východnej Európy, kde je počet automobilov na 1 000 obyvateľov podpriemerný.

Extrémne rozdiely medzi krajinami sú v registráciách osobných automobilov na 1 000 obyvateľov. Dlhodobo najviac sa registruje v Luxembursku, s odstupom v Belgicku a nadpriemerne aj v Rakúsku, Nemecku, Švajčiarsku, Taliansku a Veľkej Británii. Naopak najmenej v Bulharsku, Litve, Lotyšsku, Poľsku a Rumunsku. Slovensko patrí v registrácii osobných automobilov na 1 000 obyvateľov medzi podpriemerné krajiny. Keďže môže byť výsledok skreslený cezhraničnou registráciou kvôli daňovým či iným  výhodám, porovnajme niekoľko krajín naraz. Potom napríklad priemerných 1 000 obyvateľov Beneluxu (obyčajný aritmetický priemer) registrovalo v roku 2011 takmer 20 krát viac automobilov ako 1 000 priemerných obyvateľov Bulharska a Rumunska.

Iný typ výsledku dostaneme, ak pri registrácii nových osobných automobilov na 1 000 obyvateľov zohľadníme aj ekonomickú vyspelosť krajiny (HDP na obyvateľa), a teda zohľadníme aj to, že bohatšie krajiny „si môžu dovoliť" mať vyššie registrácie automobilov na 1 000 obyvateľov. Potom sa rozdiely medzi krajinami výrazne zmiernia. Na čele tohto rebríčka za rok 2011 je Belgicko, tzn. Belgičania si vzhľadom na svoju kúpyschopnosť dopriali najviac nových registrácií na 1 000 obyvateľov. Druhá pozícia je približne vyrovnaná a nachádza sa nej viacero štátov - Rakúsko, Francúzsko, Nemecko, Luxemburg a Slovinsko. Na opačnej strane rebríčka je Bulharsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko a Rumunsko. Slovensko je výrazne podpriemerné. Dokonca aj  Nóri si vzhľadom na stav svojej ekonomiky doprajú ďaleko menej automobilov ako priemerný Európan. Ak by sme opätovne porovnali Benelux na jednej strane a Bulharsko a Rumunsko na druhej strane, rozdiel sa z 20 násobku zmierni na 5 násobok. V niektorých krajinách hodnota tohto ukazovateľa v kríze v porovnaní s dlhodobým priemerom pomerne výrazne klesla, tzn. registrácia automobilov klesla viac ako celá ekonomika. Tu pri hospodárskom obrate možno očakávať rýchly rast registrácií. Takýmto prípadom je Taliansko.

Rozdiely sú aj v priemernej životnosti automobilov na jednotlivých trhoch. Aj tu by sa mohlo zdať, že v bohatších krajinách obyvatelia striedajú automobily častejšie, ale nie je to tak. Napríklad Fínsko a Švédsko (a aj Slovensko) patria medzi krajiny s nadpriemernou životnosťou (10 - 12 rokov), čo súvisí zrejme s celkovými spotrebiteľskými preferenciami v tej - ktorej krajine. Priemerná životnosť automobilu bola v EÚ v roku 2010 na úrovni 8.3 roka.

Na záver - stupeň automobilizácie je v každej krajine jedinečný a mení sa len veľmi pomaly. Recesia v Európe však tlačí znižovanie dopytu v niektorých krajinách. Najviac ohrozené je Belgicko, Slovinsko a Francúzsko. A hoci Taliansko už uskutočnilo významnú korekciu, stále registruje napríklad voči Španielsku nadpriemerne. A opačne - Slovensko, ale aj Island má potenciál zvýšiť registrácie nadpriemerným tempom. A ďalej, s poklesom registrácií sa v jednotlivých krajinách zvýši volatilita. To platí aj pre veľké ekonomiky.

Ďalší uhol dopadu na jednotlivé krajiny bude aj z pohľadu produkcie. Slovensko, Česko, Slovinsko a Nemecko vyrábajú v Európe najviac automobilov na obyvateľa. Zmena dopytu po automobiloch bude vplývať na priemysel týchto krajín relatívne najviac. A naopak, napríklad talianska produkcia na hlavu je oproti priemeru EÚ len tretinová. Taliansko je tak menej ohrozené prípadným kolapsom ako povedzme Francúzsko, ktoré je na úrovni priemeru. Ďalšie spomalenie dopytu v Európe by ovplyvnilo aj ďalšie trhy - napríklad Japonsko (najväčší importér osobných automobilov v Európe) či Turecko. Keďže práca má významný podiel na celkových nákladoch na produkciu automobilov, zasiahnuté by boli krajiny s nadpriemernou zamestnanosťou počtom a/alebo mzdami v automobilovom priemysle.

 Na druhej strane, automobily majú síce vyššiu krátkodobú, ale nižšiu dlhodobú elasticitu dopytu. Jednoducho povedané, obyvatelia sú ochotní sa krátkodobo kúpy automobilu vzdať, ale v dlhom časovom horizonte automobil uprednostnia pred inými bežnými tovarmi. To platí aj pre prémiové automobily. A tak nielen rast, ale aj ekonomická stagnácia môže po prudkých poklesoch trh s automobilmi stabilizovať a vrátiť aspoň do mierneho rastu. A napokon, stres na trhu tlačí na inovácie v procesoch, v  nákladoch. To tiež môže zlepšiť pozíciu automobilového sektora v budúcnosti.

graf.jpg

Poznámky:   (i) Zmena za prvých 10 mesiacov roka 2012 oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka.

                    (ii) Upravené o HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily meny

 

 Richard Tóth, hlavný ekonóm Privatbanky, a.s. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Čo sa deje v hokeji? Je to divadlo, vinníkmi sme všetci, tvrdí Graňák

Zlá skúsenosť s Cígerom a Švehlom mohla odradiť hráčov z NHL od štartu na majstrovstvách sveta, hovorí skúsený obranca.

TECH

Vedci sú na stope tajomstvu DNA

Vďaka úžasnému technologickému vývoju vznikajú nové vedné odbory.

EKONOMIKA

British Airways vypadli systémy, na letiskách panuje chaos

Zrušila sobotňajšie lety z Londýna.


Už ste čítali?