Verejný dlh USA: rastie, ale žiadnu paniku

Autor: Privatbanka | 23.7.2012 o 11:04 | (upravené 23.7.2012 o 11:15) Karma článku: 2,88 | Prečítané:  756x

V lete minulého roka sa finančným trhom prehnalo cunami, keď k už „tradičným" európskym dlhovým problémom sa pridala obava z kombinácie spomalenia hospodárskeho rastu v USA, z absencie dohody medzi republikánmi a demokratmi o zvýšení dlhového stropu amerického verejného rozpočtu a zo zníženia ratingu najväčšej svetovej ekonomiky od ratingovej agentúry Standard & Poor´s. Celkovo sa obavy týkali najmä udržateľnosti verejného dlhu.

Odvtedy verejný dlh naďalej rástol a vo vzťahu k HDP je najvyšší minimálne za posledných 60 rokov. Verejný deficit dosiahol v roku 2011 9,6 % HDP a po Japonsku s 10,1 % a po Írsku s 9,9 % bol najvyšší zo všetkých vyspelých krajín - vrátane krajín eurozóny. Napriek tomu sa mediálna pozornosť zameriava na európsky verejný dlh a okolo amerického je akosi ticho. Nikto nekričí, že dlh už presiahol 100 % HDP a že bude ďalej rásť.

 Akokoľvek čudne to znie, do určitej miery je tento pokoj oprávnený. Z minimálne štyroch dôvodov.

 Prvým dôvodom je, že po znížení najprv výhľadu a potom aj ratingu od agentúry S&P vlani v lete nenastal žiadny úrokový Armageddon, naopak, úrokové zaťaženie kleslo. Napríklad požadovaný výnos do splatnosti 10-ročného dlhopisu  bol v prvom polroku 2011 priemerne na úrovni 3,3 % a v druhom priemerne na 2,2 %. A teda, trh bude pravdepodobne ignorovať aj prípadné ďalšie zníženie ratingu od S&P alebo od inej agentúry.

 Ďalej, klesá nákladovosť dlhu - úrokové zaťaženie jednotky dlhu. Priemerná vážená úroková sadzba celého verejného dlhu dosiahla v júni 2012 2,65 %. Je najnižšia minimálne za posledných vyše 12 rokov a stále klesá. Veľmi zjednodušene - ak je priemerná splatnosť dlhu 5 rokov a požadovaný výnos 5-ročného dlhopisu zostane na súčasnej úrovni 0,6 % ďalších 5 rokov, úrokové zaťaženie celého verejného dlhu klesne postupne až na túto hodnotu. Alebo aj - súčasný požadovaný 10-ročný výnos je 1,5 %, 30-ročný výnos 2,5 %. A teda - tiež veľmi zjednodušene - ak by vláda pri nových emisiách „naťahovala" splatnosť dlhu na 10 - 30 rokov, zaplatí na úrokoch menej ako dnes a splatnosť istiny pritom oddiali.

 Tretím faktorom je, že nevzniká žiadny rovnocenný súper voči USA ako „rezervnej krajiny". Ostatné veľké vyspelé krajiny (eurozóna, Japonsko) sú (tiež) v hlbokých problémoch a Čína, ktorá mala potenciál stať sa silným konkurentom USA na poli „svetového trezoru", čelí minimálne hospodárskemu spomaleniu.

 Štvrtý faktor sa viaže na posúdenie celkového dlhu americkej spoločnosti - nielen verejného sektora, ale aj domácností a firiem.  Ak zoberieme do úvahy pomer dlhu k HDP, tak síce verejný dlh stále rýchlo rastie, ale dlh firiem stagnuje a dlh domácností dokonca klesá. Dlh domácností, ktorý dosahuje takmer 13 bil. USD a z troch štvrtín ho tvoria hypotéky a zvyšok najmä spotrebné úvery, klesá dokonca aj absolútne, keď je takmer o 1 bil. USD nižší, než bolo jeho maximum na jar 2008. V pomere k HDP je v porovnaní s predkrízovými maximami približne o 10 percentuálnych bodov nižší a dosahuje 83 % HDP (HDP bol v 1Q 2012 anualizovane približne 15,5 bil. USD).

 Dlh firiem aktuálne v sume 12 bil. USD (z 2/3 dlh korporácií a z 1/3 dlh malých a stredných podnikov) sa pohybuje pod 80 % HDP, „len" o približne 10 percentuálnych bodov nad predkrízovým priemerom. Rast firiem sa tak vyrovnal poklesu domácností.

 Verejný dlh na jar 2012 dosiahol takmer 16 bil. USD a prekročil 100 % HDP. Rast verejného dlhu je spôsobený najmä rastom federálneho dlhu (tvorí 2/3 verejného dlhu), pričom dlh jednotlivých štátov a miest (pätina verejného dlhu) a ostatných zložiek verejného sektora viac-menej stagnuje.

 Celkový dlh amerických subjektov dosiahol na jar 2012 vyše dvaapolnásobok ročného HDP. Ide o najvyššie číslo minimálne od sedemdesiatych rokov minulého storočia a v porovnaní s týmto obdobím je dnes dvojnásobný. Na druhej strane, celková dynamika dlhu sa v poslednom čase výrazne zmiernila. Kým v predkrízovom období (v rokoch 2003 - 2008) rástol celkový dlh v pomere k HDP každoročne priemerne o 6,5 percentuálnych bodov, v kríze 2008 - 2009 sa rýchlosť zadlžovania zvýšila na dvojnásobok (každý rok o 13 percentuálnych bodov). Od roku 2010 sa však celkové zadlžovanie amerických subjektov významne nemení, mení sa len štruktúra dlhu od domácností smerom k vláde.

 Americký dlh je na rázcestí. Ďalší vývoj vo veľkej miere závisí od toho, či sa podarí udržať jednak nízke úrokové prostredie a jednak rast HDP. Zvyšovať sadzby bez toho, aby výrazne rástli úvery pre domácnosti (čo nie je v strednodobom horizonte pravdepodobné), by bolo negatívne. Minimálne kým bude pokračovať oddlžovanie domácností, úrokové sadzby budú nízko a pravdepodobne aj celé úrokové prostredie. Pokiaľ ide o hospodárske oživenie, posledné správy o spomalení hospodárskeho oživovania v 2Q 2012 môžu byť znepokojujúce. Aj preto, lebo k spomaleniu dochádza napriek silnej fiškálnej stimulácii.

 Verejný dlh bude pokračovať v raste a určite sa mu ešte dostane mediálnej pozornosti - najmä keď je už nad 100 % HDP a postupne sa blíži napríklad k talianskej úrovni. Sám osebe si však nezaslúži príliš veľa pozornosti- bude postupne lacnieť a je vcelku dobre manažovateľný. Napríklad FED ho môže odkúpiť - ľahšie než dlh domácností. A preto ho za súčasných podmienok môžeme „takmer prehliadať". Ale keď sa úrokové prostredie zhorší alebo sa ekonomická aktivita spomalí, bude problém.

 Richard Tóth, hlavný ekonóm Privatbanky, a.s.

tab_1.JPG

tab_2.JPG

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Čo sa deje v hokeji? Je to divadlo, vinníkmi sme všetci, tvrdí Graňák

Zlá skúsenosť s Cígerom a Švehlom mohla odradiť hráčov z NHL od štartu na majstrovstvách sveta, hovorí skúsený obranca.

TECH

Vedci sú na stope tajomstvu DNA

Vďaka úžasnému technologickému vývoju vznikajú nové vedné odbory.

EKONOMIKA

British Airways vypadli systémy, na letiskách panuje chaos

Zrušila sobotňajšie lety z Londýna.


Už ste čítali?