Európska centrálna banka má ešte priestor na pokles sadzieb

Autor: Privatbanka | 30.10.2013 o 8:48 | (upravené 30.10.2013 o 8:58) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  143x

Hlavným cieľom Európskej centrálnej banky je cenová stabilita, ktorú definuje ako medziročnú celkovú spotrebiteľskú infláciu nižšiu než dve percentá, ale nie výrazne. Doteraz túto métu dosahovala, keď priemerná inflácia za posledných 5 rokov bola 1,8 %. A to za pomoci výrazne expanzívnej politiky. My si však z viacerých dôvodov myslíme, že by mohla byť ešte expanzívnejšia..

1. Spotrebiteľská inflácia je nízka.

 Od februára tohto roka sa celková spotrebiteľská inflácia pohybuje pod dvomi percentami a neustále klesá, až na septembrovú úroveň 1,1 %. Aktuálne majú vyššiu infláciu ako 2 % len Holandsko a Estónsko a až 7 krajín eurozóny má infláciu pod 1 %. Ak sa budú do konca roka vyvíjať ceny podobným tempom ako v minulom roku, bude za celý rok inflácia v menovej únii len niečo nad jedným percentom.

 Príliš nízka inflácia  dlhší čas nie je pre ekonomiku dobrá, pretože znižuje inflačné očakávania, znižuje potenciál rastu miezd, tržieb a ziskov. Ide o tzv. deflačnú špirálu, ktorá je nočnou morou makroekonómov, centrálnych bankárov a aj politikov.

   2. Jadrová inflácia je ešte nižšia.

 Pre meranie skutočného stavu ekonomiky je jadrová inflácia vhodnejšia ako celková inflácia. Je totiž bez externe ovplyvňovaných a regulovaných cien (zvyčajne bez cien potravín, energií, alkoholu a tabaku).

 Priemerná jadrová inflácia v eurozóne za posledných 5 rokov dosiahla 1,3 % a najvyššie bola v júli 2012 na 1,7 %. Aktuálny septembrový údaj je 1 %, čo svedčí o slabej ekonomickej aktivite v eurozóne.

 Ďalej, okrem aktuálnej inflácie berie každá centrálna banka pri svojom rozhodovaní do úvahy aj faktory, ktoré ovplyvňujú budúci vývoj cien:

 3.  Trh nehnuteľností je veľmi slabý.

 Ceny rezidenčných nehnuteľností v eurozóne klesli v druhom štvrťroku medziročne o 2,2 %. Z veľkých krajín ceny rástli len v Nemecku, ale vo Francúzsku, v Taliansku a Španielsku klesli. A aj v Nemecku rastú len približne 5% medziročným tempom a v porovnaní s úrovňami pred krízou sú vyššie o 15 % - s istou mierou zjednodušenia to možno považovať len za dobiehanie dobrého hospodárskeho potenciálu krajiny.

 Stavebná produkcia v eurozóne v auguste 2013 medziročne klesala o 4,7 % a bola o tretinu nižšia ako pred krízou. Navyše možno predpokladať, že časť stavebnej produkcie zachraňujú opravy a údržba, a teda z pohľadu konjunktúry dôležitá nová výstavba, rekonštrukcia a modernizácia padajú ešte viac.

  4. Úvery pre súkromný sektor klesajú.

 V septembri 2013 klesli úvery pre celý súkromný sektor medziročne o 1,9 %. Úvery pre domácnosti vzrástli o miernych 0,1 %, keď takto stagnujú už vyše roka. Historicky ide o veľmi slabé číslo, keď v celej histórii eurozóny rástli priemerne o 5,4 %. Absolútne najhorší vývoj zaznamenali na jar 2009, pričom toto číslo (-0,3 %) nebolo veľmi vzdialené od aktuálneho čísla. Navyše, hlavne v problematických krajinách (napríklad v Španielsku), je dynamika úverov pre domácnosti ešte horšia.

 Úvery pre nefinančné podniky v septembri klesali o 3,5 %, čo je po augustovom historickom minime -3,8 % len veľmi mierne „zlepšenie".

  5. Úrokové sadzby na úveroch sú stále vysoké

 Napriek tomu, že sú na najnižšej úrovni od vzniku eurozóny a stále klesajú, úrokové sadzby na úveroch sú stále privysoké. Napríklad priemerná úroková sadzba úveru v eurozóne pre domácnosti na nákup nehnuteľnosti s viac ako 5-ročnou zostávajúcou splatnosťou bola na konci augusta 3,37 %. V lokálnom dne v roku 2005 boli tieto sadzby na úrovni 4,5 %, pričom úvery v tom čase medziročne rástli takmer o 10 %. Podobne - nové úvery pre nefinančné podniky nad 1 mil. EUR a so splatnosťou vyše 5 rokov sa v auguste úročili 3 %, pričom v roku 2005 3,8 % (a vtedy rástol objem úverov 7% tempom).

 Navyše, v úrokových sadzbách sú medzi krajinami významné rozdiely. Napríklad nový podnikový úver do 1 mil. EUR s variabilnou sadzbou alebo ročnou fixáciou je v Nemecku úročený sadzbou 2,8 %, ale v Taliansku 4,5 % a v Španielsku až 5 %.

  6. Fiškálna stimulácia je čoraz obmedzenejšia.

 Štáty už piaty rok za sebou zaznamenávajú obrovské deficity verejných rozpočtov a verejný dlh v eurozóne sa za tento čas zvýšil o 25 percentuálnych bodov zo 70 % HDP na 95 %. Možnosti ďalšieho rastu sú možné iba pri súčasnom výraznom znižovaní úrokových nákladov na dlh alebo pri umorovaní (časti) dlhu. Zvlášť PIIGS „melú z posledného".

 A navyše, doteraz štáty v snahe zvýšiť príjmy svojich rozpočtov často zvyšovali (spotrebné) dane. Tieto opatrenia sa však blížia k svojim limitom, a tak v budúcnosti nebudú cenovú hladinu zvyšovať.

  7. Cena ropy stagnuje.

 Cena európskej ropy Brent sa už tri roky pohybuje viac-menej v koridore 100 - 120 USD za barel, čo pri vcelku stabilnom kurze eura k doláru znamená približne 70 - 90 EUR za barel. A ďalej, od začiatku roka 2012 cena ropy v eurách postupne a nepravidelne klesá, približne o 5 % p. a. To uvoľňuje inflačné tlaky.

  8. Ceny potravín infláciu neohrozujú.

 Podľa cenoého potravinového indexu OSN celosvetové ceny potravín od polovice roka 2011 postupne klesajú, približne o 6 % p. a. V poslednom čase sa dokonca zvýšila dynamika poklesu cien obilnín, ceny sú v septembri medziročne nižšie až o 25 %. Samozrejme, ide len o všeobecný index. Situáciu na konkrétnych trhoch ovplyvňuje množstvo ďalších faktov - menový kurz, dotačná politika, monopolistická konkurencia a pod., ale celkovo možno povedať, že neevidujeme kvôli potravinám inflačné tlaky. Aj na Slovensku je potravinová inflácia aktuálne medziročne na 3,1 %, najmenej za posledný rok.

  9. Euro je prisilné.

 Dnes možno vymeniť 1 euro za takmer 1,38 USD. To je najviac za posledné dva roky. Od leta sa euro voči doláruzhodnotilo o 8 %, čo je nárast o 30 % p. a. Euro za tento čas neposilnilo len voči doláru, ale voči trom štvrtinám z 30 najvýznamnejších mien sveta. Napríklad voči priamemu konkurentovi - japonskému jenu - posilňuje euro neustále od polovice roku 2012 a odvtedy získalo vyše 40 %. Zisk eura je stratou pre európskych exportérov, „nielen pre nemeckých", ale pre všetkých, ktorí sa snažia nahradiť obmedzený vnútorný dopyt v eurozóne zahraničným.  

  10. Bankový sektor je zraniteľný.

 Bankový sektor v eurozóne je obrovský, krehký a v mnohých parametroch sa jeho situácia komplikuje. Napríklad stále rastie podiel problematických úverov na celkových úveroch a teraz dosahuje v Európe 5,6 %. Niektoré banky však dosahujú aj dvojciferné hodnoty a napríklad talianska globálne systémová banka UniCredit dosiahla hodnotu tohto parametra až 15,4 %. Na porovnanie USA má túto tzv. úverovú delikvenciu na 1,25 % a žiadna zo systémových bánk ju nemá vyššiu ako 2 %.

 Je teda dosť dôvodov, prečo by mala ECB ďalej svoju menovú politiku uvoľňovať. A to napriek tomu, že ekonomika eurozóny sa pomaly zviecha z prachu a nateraz pominula hlavná hrozba -  hrozba jej rozpadu.

 Nateraz len malá časť trhu očakáva zníženie sadzieb. Myslíme si však, že ECB by mala „vyslyšať" práve tú menšinu.

 

 Richard Tóth, hlavný ekonóm Privatbanky, a.s.

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?