Smutné čísla o dlhu

Autor: Privatbanka | 29.4.2013 o 15:52 | (upravené 29.4.2013 o 16:04) Karma článku: 5,20 | Prečítané:  573x

Európsky štatistický úrad vydal 22. apríla 2013 údaje o verejnom deficite a verejnom dlhu členských krajín EÚ za rok 2012. Ide zatiaľ o predbežné údaje, najbližšie sa budú spresňovať o pol roka neskôr, v októbri 2013. Ide o jedno z maastrichtských kritérií - čísla sú za celú verejnú správu a sú časovo rozlíšené (príjmy a výdavky viažuce sa k roku 2012).

Na konci roku 2012 dosiahol verejný dlh v Európskej únii 85,3 % a bol tak najvyšší minimálne od roku 1995. V porovnaní s predchádzajúcim rokom stúpol o 2,8 percentuálneho bodu (pb). Z členských krajín medziročne najviac stúpol v Portugalsku, Španielsku, na Cypre a v Írsku - vo všetkých prípadoch o viac ako o 10 pb. Slovensko je hneď na piatom mieste zo všetkých 27 krajín Európskej únie, dokonca aj pred recesiou sužovaným Talianskom. Tu je však potrebné dodať, že časť z tohto zadlženia išla na vrub predzásobenia sa cennými papiermi kvôli priaznivým podmienkam na finančnom trhu.

 Verejný dlh na HDP však nerástol za posledný rok všade - klesol v šiestich krajinách. Okrem zbankrotovaného Grécka, ktoré môžeme ignorovať, to bolo v Maďarsku, Lotyšsku, Poľsku, Dánsku a vo Švédsku. Kvôli spravodlivosti treba dodať, že najmä Maďarsku a Poľsku pomohlo aj posilnenie mien voči euru a švajčiarskemu franku, keď dlh vedený v týchto menách po prepočte na forint a zlotý klesol.

 V porovnaní s predkrízovým rokom 2007 stúpol podiel verejného dlhu na HDP v celej Európskej únii o 26,3 pb. Vzrástol vo všetkých krajinách okrem Švédska. Najviac - ak nepočítame Grécko - o vyše 90 pb v Írsku (z 24,9 % HDP na 117,6 % HDP). S rastom o takmer 50 pb a viac nasledujú Portugalsko, Španielsko a Veľká Británia. Slovensko s rastom o 22,5 pb patrí do stredu rebríčka krajín Európskej únie.

 Ak zoberieme do úvahy obyčajné priemery krajín Európskej únie okrem Grécka, tak potom sa členské krajiny eurozóny za posledný rok a aj za posledných 5 rokov zadlžili výrazne viac ako nečlenské krajiny (ostatné krajiny EÚ). Rozdiel je hlavne v porovnaní za posledný rok. Krajiny eurozóny sa stále výrazne zadlžujú bez toho, aby bolo badať výrazné známky konsolidácie. Aktuálne úvahy o zmiernení šetrenia na vládnej úrovni vo viacerých krajinách síce môžu zrýchliť HDP, ale určite budú mať dôsledok ďalšieho zadlžovania. A tak sa napokon tempo rastu verejného dlhu na HDP môže ešte zrýchliť. Navyše, nastoľovanie rovnováhy, ktoré šetrenie prináša, sa tým nielen oddiali, ale dokonca zneguje. To v budúcnosti prinesie prinajlepšom len dlhodobú stagnáciu.

 Iný uhoľ pohľadu je geografický. Potom sa v poslednom roku a aj za posledných 5 rokov smerom zo severu na juh miera zadlžovania zvyšovala. Škandinávske krajiny (Dánsko, Fínsko a Nórsko) sa zadlžovali menej ako centrálne krajiny eurozóny (Nemecko, Francúzsko a Benelux), a tie zase menej ako juh Európy (Portugalsko, Španielsko, Taliansko, Cyprus a Malta). Zvlášť za posledný rok je odstup južných krajín oproti stredu a severu výrazný. To znamená, že rozkol medzi juhom Európy a jej zvyškom sa prehlbuje, a to čoraz viac.

 Aj z hľadiska veľkosti krajín boli medzi skupinami krajín rozdiely. Veľké krajiny (krajiny s veľkosťou populácie minimálne na úrovni Poľska) sa za posledných 5 rokov zadlžovali viac, stredné krajiny (s populáciou približne 5 mil. obyvateľov a viac) sa zadlžovali o niečo menej a malé krajiny najmenej. V medziročnom porovnaní je poradie iné - veľké, malé a napokon stredné krajiny. Nadmerne zadlžovanie veľkých krajín je spôsobené pravdepodobne tým, že sú rigidnejšie, spravidla menej otvorené a majú nadmernú domácu spotrebu.  Problémy veľkých členských krajín eurozóny (Španielska, Talianska, Francúzska) pôsobia stabilizujúco vo vzťahu k dezintegrácii eurozóny.

 Ak krajiny rozdelíme na západné (t. j. bývalé tzv. kapitalistické krajiny západnej a južnej Európy) a stredovýchodné (bývalé socialistické krajiny, dnešní členovia EÚ), potom sa západné zadlžovali výrazne rýchlejšie, a to najmä tie, ktoré platili eurom. Zo stredovýchodných krajín boli za posledný rok najhoršie Slovensko a Slovinsko, ktoré ako jediné používajú euro. Slovensku sa navyše darilo hospodársky nadpriemerne. Medzi západnými krajinami bez eura a východnými krajinami bez eura neboli významné rozdiely a zadlžovali sa najmenej (západu „kazila" priemer len Veľká Británia).

 Celkovo sa teda veľké západoeurópske krajiny s eurom zadlžujú najviac, Slovensko patrí medzi horšie krajiny, a to aj po započítaní predzásobenia sa. Po piatich rokoch krízy sa dlh nepodarilo zastaviť, v niektorých krajinách dokonca ani stabilizovať.

 

Richard Tóth, hlavný ekonóm Privatbanky, a.s.

 

Tab1.jpg

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?