Čo bolo treba kúpiť a čo predať na konci roku 2011 ?

Autor: Privatbanka | 8.1.2013 o 10:55 | (upravené 8.1.2013 o 11:05) Karma článku: 2,68 | Prečítané:  948x

Hoci bol finančný trh v roku 2012 najpokojnejší za posledných päť rokov, ceny niektorých investičných nástrojov sa hýbali veľmi výrazne. Zaujímalo nás, do ktorých z nich sa oplatilo na konci roku 2011 investovať a ktorým sa bolo treba vyhnúť. Pozreli sme sa na nástroje v rámci celého sveta a vo všetkých triedach aktív.  Pri peňažnom trhu sme na zjednodušenie porovnávali hlavné úrokové sadzby krajín sveta. Na dlhopisovom trhu nás zaujímali desaťročné štátne dlhopisy, na akciovom trhu národné a sektorové akciové indexy, na komoditnom trhu nástroje vo všetkých štyroch komoditných odboroch a na menovom trhu najmä kurzy najvýznamnejších mien sveta voči euru.

Peňažný trh

 Najkonzervatívnejší peňažný trh tradične prináša najnižší výnos. Držba peňazí neprinášala nič alebo takmer nič vo Švajčiarsku, v Japonsku a napríklad aj v Bulharsku. Naopak, držať peniaze na účte sa vcelku oplatilo vo Venezuele, v Pakistane a Libanone, kde takmer počas celého roka bola hlavná sadzba centrálnej banky niečo nad 10 %. Na druhej strane inflácia v Pakistane a Libanone bola práve okolo 10 % a vo Venezuele dokonca vyše 20 %, a tak reálny výnos by mohol byť aj záporný.

 Z vyspelých krajín mali počas roka najvyššiu hlavnú úrokovú sadzbu, okolo 4 - 6 %, Island a Austrália (tá ju však v priebehu roka postupne znižovala a teraz je na 3 %). Ostatné vyspelé krajiny mali úrokové sadzby od 0 % vo Švajčiarsku do 2,5 % na Novom Zélande. Rozvojové krajiny mali vyššie sadzby, ale s výnimkou troch spomenutých boli všetky do 10 %. A mali spravidla aj vyššiu infláciu. Priemerne (obyčajný priemer) za celý svet bolo možné v uplynulom roku na peňažnom trhu zarobiť približne 4 - 5 %, čo je len o percento viac ako priemerná svetová inflácia.

 Štátne dlhopisy

 Výnos desaťročného dlhopisu bol takmer v každej krajine v priebehu roka o niečo vyšší než tamojšia hlavná úroková sadzba - s výnimkou napríklad Číny alebo Austrálie. Najvyšší priemerný výnos na svete (15 - 30 % v priebehu roka 2012) poskytovalo Grécko, nad 10 % sa dostali napríklad aj Portugalsko, Pakistan a Vietnam. Výnosy dlhopisov tzv. bezpečných krajín (s nízkym kreditným rizikom) sa pohybovali (takmer) celý rok pod 2 % - v USA, Kanade, vo Veľkej Británii, v Nemecku, Holandsku, Japonsku, vo Švajčiarsku, v Škandinávii (okrem Nórska) a potom aj v Hongkongu, Singapure a na Taiwane.

 Pokiaľ ide o kapitálové zhodnotenie, a teda o rozdiel medzi cenou dlhopisu na začiatku a na konci roka 2012, najlepšie si počínal grécky desaťročný dlhopis, ktorý dokázal priniesť až vyše 200% zhodnotenie (výnos klesol z 35 % na 12 %), 50 % zarobil portugalský dlhopis. Nadpriemerné kapitálové zhodnotenie priniesol aj maďarský, taliansky, slovenský či peruánsky dlhopis. Pokles výnosov a nárast ceny týchto dlhopisov nastal vďaka poklesu celkovej averzie k riziku, ale treba dodať, že ak by kreditná udalosť nastala, investor by mohol stratiť až 100 % svojej investície. Kapitálové výnosy pri bezpečných štátnych dlhopisoch boli výrazne nižšie, od 0 do 5 %.  

 Akcie

 Z vyše 90 národných akciových indexov si v roku 2012 najlepšie počínal venezuelský IBC s rastom na úrovni 300 %. Na druhom a treťom mieste bol turecký ISE 100 National a pakistanský Karachi 100 Index, v oboch prípadoch s rastom približne 50 %. V Európe sa najlepšie darilo estónskemu indexu OMX Tallinn (takmer 40 %). Z významných indexov - americký S&P 500 sa v roku 2012 zhodnotil o vyše 13 %, nemecký DAX o takmer 30 % a japonský Nikkei o takmer 23 %. Na opačnom konci rebríčka skončil cyperský CSE s prepadom vyše 60 % (pričom napríklad grécky národný index skončil v desiatke najlepších) a ukrajinský PFTS s prepadom takmer 40 %.

 Priemerný rast na akciovom trhu (obyčajný priemer) bol 13 - 14 %. Z celkového počtu asi 80 % indexov rástlo a 20 % klesalo, pričom takmer polovica zo všetkých národných akciových indexov vzrástla v roku 2012 o viac ako 10 % a vyše 2/3 indexov vzrástlo o viac ako 5 %.  

 Podľa sektorového členenia (index MSCI World) sa nadpriemerne darilo finančníctvu a bežnej spotrebe, ktorá vzrástla približne o štvrtinu. Základná spotreba, zdravotníctvo a IT vzrástli o 10 - 15 %. Vcelku uspokojivý rast dosiahol aj materiálový sektor (okolo 8 %). Telekomunikácie rástli zanedbateľným tempom a energie a utility dokonca mierne (do 2 %) poklesli. 

 Komodity

 Podľa Rogers International Commodity Index Total Return vzrástli ceny komodít celkovo o 2 %, keď najviac, o takmer 8 %, vzrástli ceny drahých kovov. Priemyselné kovy vzrástli o vyše 4 %, poľnohospodárske komodity o takmer 2 % a energie o  takmer 2 % klesli.

 Z energií mierne, o 3,5 %, vzrástla cena ropy (typu Brent), o niečo viac ako cena benzínu. Cena plynu však vzrástla o pätinu a plyn sa tak stal jednou z najvýnosnejších komodít.  Na druhej strane cena uhlia výrazne, takmer o pätinu, klesla.

 V segmente drahých kovov vzrástli všetky „položky" (zlato, striebro, platina, paládium), pričom rozdiely v miere rastu boli spomedzi komoditných odvetví najmenšie - od +6,3 % pri zlate po +9,8 % pri platine.

 Pri priemyselných kovoch boli rozdiely v raste cien významné, keď najväčší zisk si pripísal cín (+ vyše 20 %). Celkom dobre sa darilo aj olovu a zinku. Cena niklu poklesla a úplne prepadla cena ocele (o viac ako  40 %). Ďalšie významné priemyselné kovy - hliník a meď - rástli približne 3% tempom.

 Veľké rozdiely zaznamenalo aj poľnohospodárstvo. Na jednej strane cena kávy prepadla v priebehu roka o tretinu, bavlny o pätinu a cukru o šestinu, ale, naopak, cena pšenice a sóje o pätinu vzrástla. Ošípané, hovädzí dobytok a cena kukurice vzrástli o 2 - 8 %.

 Meny

 V porovnaní so 170 menami sveta euro oslabilo v roku 2012 v troch štvrtinách prípadov a voči štvrtine mien posilnilo. V priemere voči všetkým krajinám posilnilo o 3 % (množstvo mien je naviazaných na USD, ktorý voči euru mierne oslabil).

 Z tridsiatky najvýznamnejších mien euro oslabilo voči dvom tretinám a voči tretine posilnilo, priemerne oslabilo približne o 1 %. Najviac, o približne 10 %, v priebehu roka 2012 voči euru posilnili poľský zlotý a maďarský forint. Vcelku dobre sa darilo aj kolumbijskému a čilskému pesu a nórskej korune, ktoré posilnili o 6 - 8 %. Naopak, najmenej sa darilo argentínskemu pesu a japonskému jenu, voči ktorým euro posilnilo o približne 15 %. Z krajín BRIC euro oslabilo len voči Rusku, voči ostatným členom (Brazília, India a Čína) posilnilo.

 Záver

 Absolútnym víťazom sa stal venezuelský akciový index IBC (aj napriek vyššej inflácii v krajine). Naopak, absolútnou prehrou by bola na konci roku 2011 investícia do mjanmarskej meny (kjatu), pretože tamojšia centrálna banka zaviedla v apríli 2012 pohyblivý kurz a kurz kjatu voči euru sa z jedného dňa na druhý zreálnil z 8,5 MMK na takmer 1 100 MMK za euro.

 Celkovo sa v roku 2012 dobre darilo dlhopisom a zároveň aj akciám, čo nebýva obvyklé (keď sa zhoršuje celkový hospodársky výhľad, znižujú sa výnosy na dlhopisoch, rastie ich cena a zároveň cena akcií klesá a naopak). A teda, takýto výsledok dlhopisov a akcií je výsledok zlepšenia vnímaného kreditného rizika na finančnom trhu. To je však z pohľadu budúcnosti pomerne nestabilné.

 Dlhodobé výnosy bezpečných krajín sú často nižšie než 2 %. A práve na 2 % cielia centrálne banky infláciu, výnosy bezpečných krajín tak ponúkajú záporný reálny výnos (obsahujú ako keby poplatok za bezpečné uloženie). Potenciál ďalšieho zníženia výnosu a ďalšieho kapitálového zhodnotenia je obmedzený aj pri bezpečných dlhopisoch.

 Akcie zaznamenali v roku 2012 významný rast, opäť však ide skôr o odraz zníženia vnímaného kreditného rizika, nie odraz zlepšenia hospodárskej situácie, fundamentu. A hlavne prudké rasty v niektorých krajinách boli len dôsledkom veľmi nízkej bázy, z ktorej rástli. Takýto vývoj takmer určite nie je udržateľný.

 Komodity vcelku stagnovali a za akciami zaostávali (čo tiež nie je obvyklá situácia). Vzrástli však všetky hlavné komodity v jednotlivých komoditných odvetviach (zlato a striebro, meď a hliník, pšenica a kukurica, ropa a plyn).

 Meny ako celok boli najmenej atraktívne na investovanie, lebo ponúkali pri relatívne vysokom „predpovedacom" riziku slabé výnosy. 

 Celkovo sa opäť ukázalo, že diverzifikácia investičných nástrojov má zmysel.

 

 Richard Tóth, hlavný ekonóm Privatbanky, a.s.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?